OČIANKA - živá voda z Liptovskej Štiavnice
Liptovská Štiavnica naša obec, má príznačný názov podľa vôd ktoré sú v nej bohato zastúpené.
Ide najmä o pôvod názvu : Štiav, čo znamená kyslý. Kyslá voda nami ľudovo pomenovaná medokýš.
Nachádza sa tu viac než dvadsať zdokumentovaných vodných prameňov, z toho deväť je medokýšov. Kto kopal napríklad aj základy na dom, vie že v podstate celá táto obec "leží na vode". Nedovolím si porovnať Liptovskú Štiavnicu v tomto smere so žiadnou inou, pretože každá je špecifická. Určite však aj vďaka vodám a medokýšom na Liptove, prispievame k celoslovenskému vodnému bohatstvu. Vďaka tomu sme sa umiestnili medzi TOP zdrojmi pitnej vody doslova v Strednej Európe.
Asi najviac medializovaný a propagovaný je prameň Očianka, ktorý siaha údajne do hĺbky niekoľko sto metrov. Chýr o liečivých účinkoch prameňa "Očianka" nie je síce lekársky podložený , ale čistá prírodná báza zloženia vody v tomto vodnom prameni, zaručuje nesmierne živý biotop, lahodiaci ľudskému organizmu. Pripisujú sa jej priam divotvorné a zázračné účinky na liečbu očí a zdravého črevného prostredia. Z toho je odvodený aj názov prameňa Očianka. I dnes keď naberiete vodu z jej žriedla, je skvelá. Nepokazí sa ani ak ju skladujete dva týždne, čo je známkou obsahu vyváženého bio prostredia v tejto vode. Mamičky ju používajú na bio oplach pre ekzematickú a septickú citlivú pleť svojich detí.
V blízkosti Očianky je les a pásmo pasienkov s biotopom, ktoré zaručujú vytváranie plochy pre zásobovanie a živenie výdatnosti prameňa. Voda, zostane tam kam spadne a cestuje ďalej hlbšie do útrob zeme, svojimi kamennými cestičkami. Ďalej naberá minerálnu silu, aby ju zem neskôr mohla ľuďom vydať naspäť oveľa lahodnejšiu a živšiu ako bola predtým.
O naše pramene sa v spolupráci s obecnou samosprávou, pomáhajú starať najmä hasiči a dobrovoľníci z poľovného a lesníckeho združenia, pretože je im táto téma najbližšia. Oni zrejme najviac chápu dopad rozširovania bytovej zástavby smerom k zalesneným plochám čoho dôsledkom je absencia vodných zdrojov, vodo-zádržných respektíve i protipovodňových opatrení.
Medokýše v okolí obce však pomaly ale určite znižujú svoju výdatnosť. Je to očividné z roka na rok. Odlesňovanie, drenážovanie, erózia. V realite je to scenár, kde síce výdatne dlhé obdobie prší, voda z krajiny však odchádza ešte skôr, ako ju pôda dokáže absorbovať, reálne ju teda neuchováva. V dôsledku tepla, ktoré je taktiež čoraz citeľnejšie, sa rapídne oteplí pomaly zo dňa na deň. Čo pri dažďových prietržach neodtečie teplom sa rýchlo vyparí a tým vzniká globálne sucho. Betónovanie a drenážovanie. Táto urbanizácia dielo zavŕši tým, že voda nemá kde nasiaknuť, ani kde zostať. Takto veľmi polopatisticky sa dá vysvetliť úbytok vody i keď by sa zdalo že priebežne dosť hojne prší, napríklad ako tento rok.
Voda z krajiny odchádza skôr ešte aj v čase, keď ju krajina nedokáže využiť.
Pramene, z Liptovskej Štiavnice majú nevyčísliteľnú tradičnú kultúrnu, ekologickú aj historickú hodnotu. U nás máme najväčšie zlato, sladkovodné a ešte aj zdraviu prospešné bohatstvo. Ak by došlo k akémukoľvek katastrofickému scenáru, bez vody neprežije žiadna Božia bytosť, ani rastliny.
Bez vody umrie život.
Vážime si, že ľudia ktorí navštevujú tieto pramene sú disciplinovaní, smeti hádžu do košov a v rámci svojej krátkej návštevy pri našich prameňoch sa radšej kochajú krásnou prírodou ako ju ničia.
V porovnaní s predchádzajúcim stavom, vďaka zmene pohľadu na ekologickosť prostredia, najmä prevzatie vlastnej spoluzodpovednosti za prostredie v ktorom žijeme, zaznamenali sme veľký pokrok v myslení ľudí, najmä k úcte voči prírode. Verím že v tomto trende budeme pokračovať a zanecháme pre budúcu generáciu čoraz viac takýchto pokladov.