Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si veriaci pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Veľká noc, patrí medzi dva najväčšie a pre mnohých aj najkrajšie sviatky v roku. Je spätá s mnohými typickými symbolmi a tradíciami, ktoré si odovzdávame z generácie na generáciu. Niektoré sú známe, iné menej, tak si s nami pripomeňte aspoň niektoré, a možno sa takto vrátite aj k veľkonočnými zvyklostiam, na ktoré ste medzičasom zabudli.

Niektoré sú známe, iné menej, tak si s nami pripomeňte aspoň niektoré, a možno sa takto vrátite aj k veľkonočnými zvyklostiam, na ktoré ste medzičasom zabudli.

Najstarším symbolom Veľkej noci sú azda každému dobre známe kraslice. Ich symbolika života siaha do predkresťanského obdobia a znamená jarné oživenie prírody. Farbenie kraslíc malo posilniť ich magický účinok a najstarším spôsobom zdobenia vajec bolo farbenie v rastlinných odvaroch, pričom neskôr sa vyvinuli rozmanité techniky zdobenia ako batikovanie (nanášanie vosku ihlou a následné farbenie), leptanie farby octom alebo jej vyškrabovanie, olepovanie slamou a mnohé ďalšie.

Veľkonočné tradície deň za dňom:

Kvetná nedeľa – pôstna nedeľa – týždeň pred Veľkou nocou, ktorou sa začína veľkonočný týždeň. V tento deň si ľudia zvykli do kostola doniesť rozvinutý vŕbový prútik, ktorý im kňaz posvätil. V rôznych častiach Slovenska sa potom s prútikom narábalo podľa tamojších tradícií. Ľudia napríklad verili, že ak takto posvätené prútiky zastrčia za povalový trám, ochránia svoj dom pred bleskom. Inde sa prútikmi vyháňali zvieratá na pašu alebo sa uložili k prvému zasadenému zemiaku, aby tak bola bohatá úroda. Typickým jedlom podávaným v Kvetnú nedeľu boli cestoviny posypané makom.

Zelený štvrtok – so Zeleným štvrtkom sa spájali viaceré zvyky, ktoré súviseli s predstavou, že v tomto období sa aktivizujú nečisté a zlé sily. Najčastejším úkonom bolo robenie krížov či vkladanie cesnaku do stajní, ktoré mali zvieratá chrániť. Nečisté sily sa odstrašovali aj hlukom rapkáčov, s ktorými chodili po dedinách chlapci. Tradičným zvykom na Zelený štvrtok bolo aj varenie pôstnych zeleninových jedál, najmä prívarkov zo špenátu a šťaveľa.

Veľký piatok – je smútočným dňom, v ktorý si veriaci pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista. Pre evanjelikov ide o najdôležitejší sviatok roka, katolíci, pravoslávni a gréckokatolíci museli dodržiavať prísny pôst. V ľudovej kultúre sa k tomuto sviatku viazali zvyky spojené s očistou, pretože ľudia verili v nadprirodzené vlastnosti veľkonočnej vody. Rozšírené bolo brodenie koní, aby boli silné a zdravé, vodou sa kropili aj základy domu, aby dom ochránili pred zlými silami. Z jedál sa varili najmä strukoviny, jedli údené ryby a kyslá polievka, mastilo sa konopným alebo ľanovým olejom, nie maslom ani bravčovou masťou.

Biela sobota – je rovnako smútočným dňom, cirkevným zvykom bolo rozväzovanie zvonov, aby boli pripravené osláviť Ježišovo zmŕtvychvstanie. Známe sú aj zvyky, v ktorých mal svoju funkciu aj oheň. V Bielu sobotu sa pred kostolom spaľovali zvyšky posvätných predmetov, kňaz posväcoval oheň, ktorým sa zapaľovala hlavná svieca. V ľudovej kultúre oheň chránil pred povodňami a svoju úlohu zohrávalo aj umývanie v potokoch alebo studničkách, ktoré malo chrániť pred chorobami. Biela sobota bola charakteristická prípravou jedál na Veľkonočnú nedeľu, dievčatá farbili vajíčka a mládenci plietli korbáče z vŕbového prútia.

Veľkonočná nedeľa – je vyvrcholením veľkonočných sviatkov a veriaci oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Na rannej omši sa zvykli a stále zvyknú svätiť veľkonočné jedlá, aby sa tak zabezpečila bohatá úroda a plodná žatva. Stolovanie počas Veľkonočnej nedele taktiež sprevádzalo niekoľko tradícií – obradné bolo jedenie prvého vajíčka, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých členov rodiny, aby sa zabezpečila súdržnosť rodiny. Od stola sa neodchádzalo, kým neboli všetky pokrmy zjedené. Popoludnie sa spájalo so spievaním obradných piesní či tancovaním kolesových tancov.

Veľkonočný pondelok – je posledným dňom sviatkov Veľkej noci, s ktorým sa spájajú obyčaje kúpania, oblievania a šibania dievčat a žien. Magický význam šibania vŕbovými prútmi súvisel s vierou v plodonosnú a životodarnú silu vegetácie. Kúpanie a oblievanie vodou malo zasa zabezpečiť očistu, zdravie a krásu. Práve tradície tohto dňa sa podarilo uchovať v čo najväčšej možnej miere aj v súčasnosti, a to nielen na dedinách, ale aj vo väčších mestách.

Slovensko je skutočne bohaté na ľudové zvyky a obyčaje a toto je len malá časť veľkonočných tradícií, ktoré nám zanechali naši predkovia. Veríme, že aj vy si Veľkú noc naplno užijete a možno aj s dodržaním niektorých tradičných zvykov.

Symboly Veľkej Noci

Kríž je najdôležitejší z kresťanských symbolov, lebo Ježiš Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním.

Baránok je v kresťanstve jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo on je baránok obetovaný za spásu sveta.

Vajíčko predstavuje symbol nesmrteľnosti, vzkriesenia. V kresťanstve predstavuje zatvorený hrob, z ktorého vstal Kristus. Obsahuje zárodok života a plodnosti. Škrupinka symbolizuje bezpečnosť, obal, ktorý skrýva a chráni život.

Kuriatka predstavujú život, ktorý vzniká práve vo vajíčku. Liahnu sa v období Veľkej noci a tak sa kuriatka stali poslom jari a zároveň obľúbenou veľkonočnou dekoráciou.

Zajac je považovaný za symbol zmŕtvychvstania, vyjadruje krátkosť života, ale podľa tradícií prináša aj šťastie.

Bahniatka symbolizujú nový život v rozkvete. Posvätené ratolesti mali chrániť pred chorobami či nešťastiami.

Korbáč je ľudový zvyk a pochádza ešte z pohanských čias. Naši predkovia verili, že pošibanie zelenou vetvičkou odplaší všetky choroby a uchová pevné zdravie. Dotyk korbáča vraj omladzuje, prináša silu a krásu.

Voda predstavuje symbol očistenia. Novodobá oblievačka má udržať dievčatá zdravé a krásne po celý rok.